Malé Leváre – malá dedinka učupená na západnom okraji Záhorskej nížiny s nezameniteľnou siluetou svojho pekného kostola, borovicovými lesmi a riekou Moravou meandrujúcou na okraji jej chotára – sa ešte za čias pred nežnou revolúciou preslávili svojím pekným rekreačným strediskom nielen na Slovensku, ale i v blízkom zahraničí – v Maďarsku, Česku, východnom Nemecku. Od roku 1997 sa do povedomia širokej verejnosti postupne dostali ako dejisko letného festivalu Summerbeach Rudava, ktorý v tomto roku oslavuje už svoju 15-ročnú históriu. Do dedinky s 1 200 obyvateľmi a jej rekreačnej oblasti Rudava počas festivalových dní prichádza každý rok niekoľkonásobne viac ľudí (v roku 2007 až sedemtisíc denne).

Okrem rekreácie pri vode, športových aktivít a kultúrneho programu však Malé Leváre a rekreačná oblasť Rudava ponúkajú aj ďalšie možnosti pre výletníkov. So svojím úchvatným okolím sú príťažlivé predovšetkým pre milovníkov prírody. Slnkom prevoňané borovicové lesy, pieskové duny, lužné lesy lemujúce rieku Moravu a jej mŕtve ramená v malebnom susedstve s priestrannými lúkami uchvátia každú vnímavú dušu. Možno tu pozorovať kolónie volaviek, kormoránov, hniezdiace bociany, kŕdle kačíc a zimujúcich divých husí. Územie je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Zaplavované nivné lúky s bohatou kvetenou nemajú svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Hranice lesov a lúk sú bohato členité a husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a mokradí. Tieto krajinotvorné prvky vytvárajú pestré a v dôsledku pravidelných záplav dynamické prostredie, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky veľkej škále rastlinných a živočíšnych druhov.



Vo svojom blízkom i vzdialenejšom okolí je dedinka známa ako Levárky. Levárčania, jej obyvatelia (toto nespisovné meno ich odlišuje od Leváranov – obyvateľov susedných Veľkých Levár), viprávjajú miestnou formou záhoráckeho nárečia, ktorého lexika je silne ovplyvnená živým stykom domáceho obyvateľstva s obyvateľmi susedného Rakúska a neďalekej Moravy v minulosti. V Levárkach sa pečú pocheraje, gugličky a šamaróle, pestujú sa tu erteple, turošina, petržal a zelé, ľudia si pochutnávajú na strešňách, recku a trnkách, makovích uokšách a grincajchovej poléfce. V dôsledku intenzívneho kontaktu so spisovnou slovenčinou a ostatným Slovenskom sa však svojráznosť miestnej reči v posledných desaťročiach pozvoľna vytráca. Deti a mladí v Levárkach dnes už nemajú starečka a starénku, ale deda a babku, v tegezi už nenosia kapesňík, ale vreckovku vo vrecku, poléfka sa nenaberá do talérka žufánkem, ale naberačkou, a dzífčence podvečer nevystraší trulélek, ale netopier. I dnes je tu však napríklad stále živý vokatív, piaty pád, ktorý v spisovnej slovenčine už zanikol, a tak sa Levárčania v rozhovoroch dôverne oslovujú Mariško, stríčku, Aňičko, Vanesko, Kevínku.

Malé Leváre sú počas celého roka od piatka do nedele útočiskom početných chatárov a chalupárov, prichádzajúcich najmä z Bratislavy, ktorí tu radi relaxujú. Podľa vyjadrenia jedného z nich v meste pracujú, v Levárkach sa tešia zo života.